AUTORSKÁ VÝSTAVA ŠPERKU
Dátum: 27. máj – 16. jún 2026
Miesto: contemporary_suvenir, Bratislava [SK]
Kurátorka: Mária Beňačková Rišková
Litosféra identity skúma šperk ako sondu do vlastného vnútra. Inštalácia pracuje s obrazom identity ako vrstvenej štruktúry – navonok zdanlivo pevnej, no pod povrchom tvárnej. Prostredníctvom odtlačkov charakteristických štruktúr, geologických metafor a objektov s emocionálnym nábojom sa výstava pýta, čo si nesieme so sebou, čo zostáva skryté a čo nás postupne formuje.
Súčasťou výstavy sú kamienky a drobné nájdené predmety z osobnej zbierky – nositelia spomienok, ktoré by bežne neboli považované za hodnotné tak ako drahé kamene. Ich hodnota spočíva inde – každý z nich nesie príbeh, osobnú asociáciu alebo väzbu na konkrétne miesto. V tomto zmysle práca odkazuje na oblasť prírodovedných zbierok, v ktorých sa predmety nezhromažďujú pre svoju materiálnu hodnotu, ale preto, že fungujú ako záznamy, stopy a dôkazy konkrétnych prostredí.
Výstava ponúka možný návod na vytváranie osobného šperku prostredníctvom hľadania vlastných pokladov a vnímania stôp, ktoré v nás zanechali druhí. Pozýva k prehodnoteniu toho, čomu prisudzujeme hodnotu, a ukazuje, ako sa intímne predmety môžu stať viditeľnými fragmentmi nášho vnútra.
Tento projekt bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých Fondom na podporu umenia.
LITOSFÉRA IDENTITY – VÝSTAVA ŠPERKU, KTORÁ NIE JE O ŠPERKOCH
Hoci je litosféra, pevný obal Zeme, hrubá miestami až 150 kilometrov, stále je len tenkou vrstvou v porovnaní s polomerom planéty. Tvorí maximálne dve percentá tejto dĺžky. Povrch Zeme nasleduje dynamické procesy z jej vnútra, je stuhnutou škrupinou, hoci stále tvárnou a reagujúcou na hlbinné vrenie. Podobne je aj ľudské vnútro plné vzťahov, spomienok a udalostí, ktoré sa odtláčajú do vonkajšej vrstvy tela.
Zuzana túto vrstvu odtlačkov nazýva litosférou identity a znázorňuje ju výtvarnými prostriedkami šperku. Snáď preto, že autorka netvorí len v tomto médiu „malej architektúry pre telo“, ale pracuje aj nástrojmi „veľkej“ architektúry a urbanizmu, pri definovaní filozofie svojej tvorby pokračuje v geologických metaforách. Tak ako výskumníci štruktúr prenikajú pod povrch sondami do hĺbky, aj diela i inštalácia výstavy Litosféra identity pracujú s obrazom vrstvenej štruktúry identity – pevnej na povrchu, no tvárnej v hĺbke. Výstava tak kladie otázky, čo si nesieme so sebou a čo nás spoluvytvára, čo sa dostáva na povrch.
Odtlačky charakteristických štruktúr, predmety zdanlivo bez materiálovej hodnoty, no s výrazným emocionálnym nábojom – to všetko sa v autorkiných rukách stáva šperkom, ktorý nedefinuje status, ale charakter. Oponuje tak aj klenotníckemu prístupu, v ktorom má predmet prevažne materiálnu hodnotu, no často mu chýba hodnota citová. Odtlačky či odliatky symbolizujú charakteristické stopy ľudí, ktorí nás formujú. Odliatky kapustných listov sa v Zuzaninej tvorbe stávajú symbolom blízkeho človeka, na ktorého viažu autorku spomienky z detstva. Táto svojrázna zelenina sa tak nečakane a až dojímavo komicky stáva na základe silnej spomienkovej asociácie konkrétnym telesným obrazom určitej osoby. Odliatky rúk sú viacvrstevnaté, neodkazujú na konkrétnu osobu, ale na všetkých, s ktorými bol pre autorku dôležitý dotyk. Ruka je univerzálnejším, no stále intímnym symbolom.
Odtlačky sú symbolom povrchu, na ktorý sa premietajú ukryté vrstvy identity a odkrývajú sa ako sonda. Druhým motívom kolekcie sú poklady na povrchu nájdené a pozbierané – spomienky, ktoré sú viditeľné a hmatateľné. Inšpiráciou je dôverne známa činnosť zbierania prírodnín – mušlí, kamienkov či kúskov dreva. Tak ako to robíme pri návšteve cudzích krajín, alebo tak, ako to robia deti, ktoré nosia domov mame kamienky.
Zuzana vyberá zo svojej vlastnej zbierky kamienky – spomienky, ktoré by bežne neboli považované za „hodnotné” (na rozdiel od drahých kameňov). Ich hodnota je iná – každý z nich nesie príbeh alebo asociáciu s konkrétnym miestom. Táto rovina znovu odkazuje na prírodovednú oblasť – zbierku, kde predmety nie sú cenné materiálne, ale tým, že sú záznamami a stopami konkrétnych miest.
Výstava Zuzany Lukačovičovej nám všetkým ponúka návod, ako si vytvoriť osobný šperk – prostredníctvom hľadania vlastných pokladov a vnímania stôp, ktoré v nás zanechali iní. Architektmi a šperkármi vlastnej identity sme napokon my sami. Skúste sa pozrieť, čo máte práve vo vreckách.
Mária Beňačková Rišková
kurátorka výstavy
máj 2026